Ak parlamentné aj mimoparlamentné debaty, ktoré sprevádzali prijatie „Lex Hlinka", mali pre slovenskú spoločnosť nejaký význam, tak najmä v tom, že odhalili myšlienkovú chudobu a povrchnosť uvažovania o vlastnej minulosti. Spory sa v skutočnosti sústreďovali na symboly, ale absentovala hlbšia reflexia a reálny dialóg. Akékoľvek pokusy o hlbšiu reflexiu - či už komunistickej, alebo ľudáckej minulosti - zostali iba na okraji verejného záujmu a reálna diskusia o vlastných dejinách v spoločnosti doposiaľ neprebehla. V skutočnosti ani o ňu nebol podstatnejší záujem a dovolím si vysloviť predpoklad, že už o niekoľko mesiacov si na tento spor nespomenul skoro nikto nielen v prostredí laickej verejnosti, ale ani v prostredí politických elít. Ak ešte začiatkom 80. rokov diskusia o „slovenskom fenoméne" v prostredí bratislavských disidentov a umeleckého undergroundu odhalila „historické nevedomie" obyvateľov Slovenska, tak v súčasnosti toto „nevedomie" vystupňoval strach z poznania pravdy, ktorá by nemusela byť iba lichotivá.