journal and portal for history and related disciplines ISSN 1337-6861
E-books
Česko-slovenskú historickú ročenku vydáva Česko-slovenská/Slovensko-česká komisia historikov, ktorá je jednou z niekoľkých bilaterálnych či trilaterárnych komisií, ktoré koordinujú spoluprácu medzi jednotlivými národnými historiografiami. Vznikla v roku 1994, ročenku začala vydávať o dva roky neskôr. Postupne prispela k tomu, že sa obe národné historiografie navzájom rešpektujú a navzájom spolupracujú.
Rok 1831 bol v živote gréckokatolíckych veriacich a duchovenstva Prešovskej eparchie smutným rokom. Prešovský biskup Gregor Tarkovic prišiel v tomto roku o stovky veriacich a značnú časť duchovenstva. Príčinou rapídneho úbytku gréckokatolíkov Prešovskej eparchie bola cholerová epidémia, ktorá na území eparchie prepukla v júni 1831 a nasledujúce týždne nemilosrdne hubila gréckokatolíkov bez rozdielu veku, pohlavia či sociálneho postavenia.
Vypuknutie Slovenského národného povstania znamenalo pre Hlinkovu gardu na rozdiel od iných prorežimných organizácií doslova vzkriesenie. Vďaka tomu, že po 29. auguste 1944 zostala verná slovenskej vláde v Bratislave a jej vedenie povstaleckú akciu radikálne odsúdilo, dostala možnosť – hoci v konečnom dôsledku len nakrátko – opätovne realizovať svoje mocenské ambície, tentokrát v podaní najortodoxnejších národných socialistov okruhu okolo Otomara Kubalu.
V slovenskej historiografi i je kvalitne spracovaný vývoj bojových operácií druhej svetovej vojny na území Slovenska. Niektoré práce informujú aj o vplyve bojových operácií na jednotlivé regióny. Hlbšie výskumy dôsledkov vojnových udalostí v hospodárstve krajiny s následným zhodnotením, spracovaním a kvantitatívnym vyjadrením vojnových strát sa však doteraz nachádzali na okraji záujmu historikov. V slovenskej a českej historiografi i je už do určitej miery rozpracovaná problematika povojnovej rekonštrukcie.
Zdanlivo priamočiare, v skutočnosti mnohotvárne uhorsko-osmanské vzťahy, predstavujú v súčasnosti bohatý námet pre výskum stereotypov v historickej perspektíve. Aktuálne bádanie zastúpené najmä historiografiou a literárnou vedou upriamuje z rôznych hľadísk pozornosť na „obraz Turka“ predovšetkým pri analýze cestopisov, básnických diel, piesní, ale aj osobných denníkov a korešpondencie. Od identifikácie a analýzy konkrétnych opisov etnicky heterogénnych Osmanov prechádza až k štúdiu zobrazovania abstraktného a bezčasového Turka.
Pri sledovaní krátkych a relatívne pokojných dejinných úsekov môžu pokusy o uchopenie záchytných bodov v ich historickom vývoji spôsobovať ťažkosti. Napr. vznik štátov, revolúcie alebo štátne prevraty zväčša sprevádza veľká budovateľská aktivita, prestavba spoločnosti, obrana nového stavu voči cudzine či reformy v mnohých oblastiach. Efekt a kontinuitu týchto javov však preveria až desaťročia, čo je pri krátkom trvaní týchto fenoménov často problematické. V slovenských dejinách je takýmto príkladom dvadsaťročné medzivojnové obdobie.