Didactylos pokrčil rameny. "Želva prostě existuje. Svět je plochý talíř. Slunce ho obletí jednou za den a za sebou táhne své světlo. A tak se to bude dít, ať věříte, že je to pravda, nebo ne. Je to skutečnost. Nevím, jak je to s pravdou. Pravda je mnohem složitější než tohle. Abych vám řekl pravdu, tak já si myslím, že Želva se pendrek stará o to, jestli to pravda je, nebo není." (Terry Patchett)
Úryvok z knihy "Malí bohové" celkom výstižne ilustruje niekoľko vecí. Medzi skutočnosťou (faktom) a pravdou existuje určitý rozdiel. Zdá sa, že pravda má väčšiu hodnotu ako „obyčajná" skutočnosť resp. fakt. V bežnom vyjadrovaní sa preto využívajú spojenia pravdivé skutočnosti a pravdivé fakty.F[2]F Na zistenie „pravdy" je teda očividne potrebná dodatočná interpretácia „správnych" faktov. Pratchettov citát zároveň poukazuje na rozdiel medzi tzv. exaktnými vedami a históriou. Vesmír funguje podľa určitých, presne daných, zákonitosti, ktoré vedci postupne odhaľujú a popisujú. Fyzikálne zákony však fungujú aj keď o nich nikto nevie, alebo ich existenciu ignoruje. Predstavujú objektívnu skutočnosť, ktorú nie je možné „zrušiť". Gravitácia fungovala rovnako pred Newtonom aj po ňom. Skutočnosť, že Galilei odvolal svoje tvrdenie, že Zem sa točí okolo vlastnej osi tento jav nemohla nijako ovplyvniť. Stalinovo odmietnutie objavov na poli genetiky a dedičnosti a nariadenia presadzujúce akceptáciu „lysenkizmu" a „mičurinizmu" sa dnes, spolu s Galileiho prípadom, chápu ako tragikomické a absurdné prípady zasahovania ideológie do exaktných vied. V dnešnom vyspelom svete sú podobné, ojedinelé, pokusy považované už len za dôvod na úsmev. Paradoxne, to čo sa v oblasti exaktných vied považuje za prejav hlúposti alebo tmárstva, je v prípade historickej vedy považované za žiadúce a legitímne.