Od roku 2005 bojuje združenie Sloboda pre históriu proti snahám zákonodarnej moci začleňovať minulosť do sféry trestného práva, keďže tým stavia slobodnému historickému bádaniu do cesty čoraz väčšie prekážky. Rámcovým rozhodnutím Rady európskych ministrov z apríla 2007 nadobudol tento spočiatku rýdzo francúzsky problém medzinárodný rozmer. Pod heslom nesporne nevyhnutného a správneho boja proti prejavom rasizmu a antisemitizmu toto rozhodnutie zavádza na území celej Európskej únie skutkovú podstatu nových trestných činov, a tak môže historikom nasadiť okovy zákazov, ktoré sú v rozpore s ich poslaním.
V nadväznosti na Stretnutia historikov v Blois, venované v roku 2008 téme Európania, vyzýva Sloboda pre históriu na podporu tejto výzvy:
Sme znepokojení hrozbou spätnej moralizácie histórie a intelektuálnej cenzúry, a preto žiadame európskych historikov o mobilizáciu a politikov o rozvahu.
História nesmie posluhovať politickej orientácii súčasnej vládnej garnitúry, ani sa nesmie písať na objednávku oponujúcich si historických pamätí. V slobodnom štáte neprislúcha orgánom politickej moci stanovovať, čo je historická pravda a pod hrozbou trestnoprávnej zodpovednosti okliešťovať slobodu historika.
Od historikov v jednotlivých krajinách požadujeme, aby zomkli sily a zakladali združenia podobné nášmu a aby čo najskôr a individuálne podpísali túto výzvu. Len tak je totiž možné zvrátiť nesprávny smer, akým sa uberajú zákony o pamäti.
Od zodpovedných politických predstaviteľov požadujeme, aby si uvedomili, že pokiaľ im prislúcha starostlivosť o kolektívnu historickú pamäť, nesmú zákonmi a vo vzťahu k minulosti prijímať štátne pravdy, ktorých začlenenie do právneho systému môže vážne obmedzovať nielen historikovu prácu, ale tiež intelektuálnu slobodu vo všeobecnosti.
V demokracii je sloboda pre históriu slobodou všetkých.
Pierre NORA, predseda Slobody pre históriu