Termín „slovenské politické myslenie" v období 1848 – 1914 sa môže z určitého uhlu pohľadu javiť ako paradoxný, keďže osobnosti, ktoré považujeme za „slovenských politických mysliteľov", zväčša pôsobili mimo rámca oficiálnej politiky a spravidla ani neboli zakotvení v akademických či iných inštitúciách združujúcich filozofov a politických teoretikov. Tvorcovia slovenského politického myslenia boli predovšetkým literáti, kultúrni pracovníci, kňazi atď. Spoločným znakom ich verejného pôsobenia však bolo národovectvo v zmysle angažovania sa v tvorbe národnej ideológie a programu slovenského národného hnutia. Je zrejmé, že slovenské národné hnutie (rovnako ako žiadne iné hnutie) v danom období nepredstavovalo názorovo jednoliaty či kompaktný celok. A teda ani politické myslenie v rámci neho nemožno analyzovať en bloc, ale musíme zohľadniť diferencované a často až antagonistické názorové prúdy. Viaceré spomenuté témy a motívy sú predmetom štúdií v predkladanom čísle Forum Historiae. Jedným z motívov pri koncipovaní témy tohto čísla bolo oživenie záujmu slovenskej historickej obce o výskum dejín politických konceptov a národných ideológií v slovenskom národnom hnutí v druhej polovici 19. a na začiatku 20. storočia. V rámci produkcie slovenskej inštitucionalizovanej historiografie za posledné roky je totiž výskum tejto témy skôr marginálny. Predkladané číslo pozostáva zo siedmich vedeckých štúdií a dvoch recenzií, ktoré dostatočne poukazujú na veľký výskumný a interpretačný potenciál danej témy. Z týchto analýz je zrejmé, že viacero na prvý pohľad spracovaných a poznaných tém, je možné nanovo interpretovať.