Bezprostredne po páde komunistických režimov prechádzal širšie chápaný región stredovýchodnej Európy rekonfiguráciou, v dôsledku ktorej sa zásadným spôsobom zmenila jeho mapa. Nacionalizmus opakovane potvrdil svoju silu a schopnosť budovať emocionálne väzby a solidárne vzťahy naprieč sociálnych, ideologických a neraz aj etnokultúrnych štiepení spoločnosti.
Nacionalizmus preukázal svoje rozličné stránky aj v dejinách strednej Európy. Na jednej strane pôsobí ako modernizačná sila, pretože implikuje vzájomnú rovnosť členov „predstavovanej", resp. „konštruovanej" politickej komunity, zároveň však práve nacionalizmus býva aplikovaný ako prostriedok negatívneho vymedzovania sa voči „druhým", ba dokonca až nástroj sociálneho a politického vylúčenia. V mene nacionalizmu sa neraz presadzovali a presadzujú demokratické ideály, ale rovnako v jeho mene je ľahké ich zničiť. Napokon nacionalizmus je nástrojom emancipácie, ale aj nástrojom ovládania spoločnosti. V predkladanej publikácii sa autori zameriavajú na vzťah medzi nacionalizmom a štátom vo vnútornej i zahraničnej politike v kontexte historickom i súčasnom. Autorský kolektív je presvedčený, že v mnohých prípadoch práve rozhodnutia alebo udalosti z minulosti zásadným spôsobom determinujú súčasné správanie politických aktérov, vrátane štátov.
(Juraj Marušiak)