Mestečká na území Bratislavskej, Nitrianskej a Tekovskej stolice. Vybrané sídla s právnym postavením zemepanského mestečka (oppida) v rokoch 1526 -1720

Cieľom tejto monografie je priblížiť vývoj cechových a iných právnych a ekonomických výsad v rokoch 1526 až 1720 vo vybraných zemepanských mestečkách, ktoré predstavujú sídla, čo fungovali v Bratislavskej, Nitrianskej a Tekovskej stolici nielen ako trhové centrá, ale slúžili aj ako sídla svojich zemepánov a konali sa tu i generálne kongregácie stoličnej šľachty. Vybrané boli mestečká Malacky, Stupava, Veľké Leváre, Šamorín, Nitra, Prievidza, Nitrianske Pravno, Bojnice, Zlaté Moravce a Topoľčianky ako porovnateľné sídla s ohľadom na ich veľkosť a šľachtický rod, ktorému šesť z nich patrilo. Malacky, Stupava, Šamorín, Prievidza, Bojnice a Nitrianske Pravno patrili do vlastníctva magnátskeho rodu Pálffyovcov. Nitra bola podľa všetkého zrejme najvýznamnejším zemepanským mestečkom na území dnešného Slovenska a sídlil tu biskup ako zemepán a župan stolice. Vlastníkmi Zlatých Moraviec boli najdlhšie Forgáčovci a Topoľčianky patrili od dvadsiatych rokov 14. storočia do začiatku 17. storočia do majetku významnej tekovskej šľachtickej rodiny Topoľčianskych.